Jehan kráča popod stromy. Nepochybne patrí medzi tie neprehliadnuteľné typy, určite aspoň čo sa týka výzoru. Bujné vlasy farby klasickej slamy, zviazané šnúrkou, oblečenie z echt plátna, ležérna chôdza, dobrácky výraz tváre, polovica z rúk pochovaná pod kvantami náramkov. Na chrbte sa odovzdane prehadzuje z jednej strany na druhú ruksak. Jeho tvary sa len obtiažne dajú rozoznať spod vrstvy nášiviek a odznakov s pacifistickými heslami.
Tento deň patrí medzi tie ťažšie životné obdobia, podľahol preto nutkaniu obzrieť sa späť, vrátiť sa do toho bezstarostného detstva a hľadať, čo pokašľal. Povedzme to otvorene, taký odporca konvencii to mal vždy ťažké. Už jeho mama ho neustále zaryto presviedčala, že z toho do 18 vyrastie (mno tak už má náš nepolepšiteľný popierač výchovných dogiem 21, ale sa predsa nezblázni 
), že ho chápe, že nie každý je natoľko silný bez ujmy zdolať prekážky dospievania. Medzi najdrsnejšie patrili otázky ako: ,Robíš to kvôli nejakému dievčaťu?' alebo ,Dostal si sa do zlej partie? Nezabudni, nikto nemá právo ťa biť!' Jednoducho. Mala to byť už dávno uzavretá kapitola v denníčku. Teda keby nejaký mal.
Máte radi prechádzky po lese? Ten známy šelest lístia pod nohami v jeseň, človek si hneď pripadá akosi mladší, nevinný, lístie nadnáša nielen ľahkosť krokov, ale všetko je tak akosi vzletné. Duje ešte stále teplý vietor, s otvorenými dlaňami prechádza po starej kôre. Vietor aj Jehan. Jehan si podchvíľou niečo hmká, šepotá, hlaholí - však je sám a nebol tu toľko rokov! Jeho správanie musí byť úplne pochopiteľné. Hm. Alebo. Tiež vám pripadá, že sa len snaží niečo prehlušiť?
Jehan bol odmlada značne divné dieťa. Bledé, chudé, no bystré zelené oči. Na otázku: ,,Teatááá? Kde je Jehan!" si mohla mama J. bez rozmyslu za odpoveď dosadiť akýkoľvek ekvivalent slova les. Bol teda tak ľahko prehliadnuteľný a aj tak mal pocit, že ho nikto nechápe. Popravde. Koho z nás tu by len tak samo od seba napadlo, že z kopy celulózy si dokáže nahradiť priateľa? Jehan mal tú smolu, že sa mu to podarilo. V tejto fáze nemôžem bez výčitiek potvrdiť viac, ako že robil aj niečo iné ako dlhé prechádzky, ale to by pre mňa ako prívrženca ,,tých druhých" (nechápajúcich) mala byť pocta až-až.
Jeho kroky tak tíško, ako sa len ľudskému tvorovi dá, viedli po zverou vyšliapanom chodníčku. Pre laikov (mestské deti): po chodníčku, ktorý relatívne neexistuje, deti. Po tvári sa mu mihol úsmev, keď mu došlo, kam ho jeho vlastné nohy chcú sprisahanecky doviesť. Kto by im odolal! Mäkkú pôdu nahradil kameň, pustil sa šliapať po starých, vzhľadom možno gotických schodoch. Ako plynuli roky, prezdobené časti zhtla ničota a ostal len ich fascinujúci základ. Ak sa vám zdá zvláštne umiestniť schody do kopca uprostred lesa plného kopcov, čo poviete na vysmiateho osamelého dospelého chlapa uprostred lesa plného stromov??
Rozpitvajme si niečo. Tak napr. slovo prechádzka. Podľa mňa asi keď niekto niečo robí pre chodenie, kvôli chodeniu. Chodiť na rozmanité miesta, ale najlepšie nie sám, ak nechcete vzbudiť zbytočnú pozornosť.Tie romantickejšie duše napadne niekoľko srdcedrásajúcich, nepochybne skutočných príbehov o známom chcešsomnouchodiť. Dúfam, že tieto duše a ja sa zhodneme aspoň na tom jednom - je to nepochybne činnosť vyžadujúca dvoch. Kde sa stala chyba alebo Čo zač to tam teda musí Jehan celý čas skrývať?? Neviem, ako ste na tom vy, ale ja to už viem. Že pomôcť? Tak to neviem zasa ja.
Na vrchole schodov stáli odnepamäti povedľa dva doryhované javory. Teraz už asi sotva kto zistí, či to bol vandalský výčin dákeho primitíva. Keby niekoho pri dlhšom pohľade prepadla paranoja, videl by tam staré mystické symboly ktoviekoľko rokov vyhynutých kultúr. Toho niekoho však vzápätí napadne, že kultúra jedného národa musí pretrvať dlhšie ako jeden (dva) prašivý strom. Jehan ich vídal v detstve tak často, že mu teraz pripadajú tak samozrejmé, až ich nevidí. Bolo by zábavné, keby plnili podobnú úlohu ako nápisy v pyramídach ( ,,nevstupuj, lebo ťa zje Sutech"). Že by prešiel medzi stromami ako cez bránu a v tom by ho náhle ovial tajomný vánok. Bwa. Ha. Ha. Ale sledujme už dianie. Jehan prechádza medzi javory a napriek tomu, že celý čas na neho značne fučí a je mu to ľahostajné, teraz mu priamo do pľúc prudko vrazil chladný vzduch. Prešiel mu mráz po chrbte.
Už, už ma to napadlo. Začnem takou obchádzkou. Máte radi chodenie cez dážď po takmer zaplavenej ceste, prípadne spomínané popadané lístie? Často vzniká pocit, že to za vami niekto kráča. Príroda tak roztopašne balamutí zmysly, že jej to nejde ani vyčítať. Tak teda v lese sa ten vnem odráža od množstva kmeňov úspešne ako ozvena, znásobuje ho, pohlcuje vás. Pokiaľ je prítomná dostatočná fantázia, trošku sa dá priznať k malinkej paranoi, z ktorej ide strach najmä v noci (očakávam hromadné nadšené prikyvovanie hlavami), z toho dedukujem, že vás v tomto momente môžem spokojne zavrhnúť do vreca plného ,,tých druhých". Lebo taký...
Jehan kráča ďalej, jeho starý priateľ z detstva zdrvený sklamaním za ním. Jehan si ho ani nevšimol, hoci práve tadiaľto vždy viedla ich spoločná prechádzka, aj keď sú tomu už roky odvtedy. Jehan akosi nie je vo svojej koži, potia sa mu ruky. Zrazu začne zrýchľovať chôdzu (nechcem akosi použiť vhodnejší výraz - des z prenasledovania). Prečo si, preboha, doteraz nevšímal lomoz tých chodidiel idúcich za ním? Postupne sa pridávajú ďalší a prízračné hlasy neznámych, tvrdých jazykov. Či to len vietor vytešene hladí kôru pometene pobehujúc medzi stromami? Riskovať je teraz slovo úplne odveci, začne bežať. Hluk za ním hromotne zosiluje, čím rýchlejšie beží. Veď on ani nevie, kam beží. Bol malý, keď tadiaľto sebaisto kráčal naposledy a teraz všetko je tu stále rovnaké, začarovaný kruh nech beží kamkoľvek! Nerozumie tomu! Toto by sa tam ,vonku' stať nemohlo, tam sú pravidlá! Tam tomu rozumie, aj oni mu rozumejú. V tejto časti myšlienkového pochodu sa roztržito zrúti do nejakej nahlúplej priepasti, akú by ste aj vy, moji výletníci z mesta, naraz preskočili. Niečo sa v ňom zlomilo (väzy, zábrany, ...). Všetko naokolo zasa so zadosťučinením poslušne stíchne.
Jehan, buď štastný, veď už vidíš, že ,,tí druhí" a ty ste si definitívne porozumeli! Dospel si. (A Jehan vás teraz smie vybrať z vreca.)
Komentáre