Nájde sa vôbec niekto normálny, kto mi prstom ukáže na nejakého blázna?
Že sa to nedá? Tak to zvaľme na tie gény, nech sa nám to zbytočne nepletie.
Svet sa zbláznil
03.04.2008 21:37:41
a ja neviem, či je to pravda...
Pozeral sa raz jeden blázon na oblohu a z jeho dlhých úvah asi najviac stojí za zmienku táto časť: ,,Viem, že mi nedovolia cestovať, ba nedá sa ani povedať, že som videl kus sveta vôbec, ale pozrieť sa tam hore, to by sa mi raz len páčilo.“ Ako povedal, tak aj učinil. No a teraz máme 1 ks blázna na oblohe. Stojí, či aj posedáva, polihuje, hľadí dolu a nič z toho. Asi by bolo príhodnejšie nájsť si iné stanovisko ako nad blázincom, kde už skončili vychádzkové hodiny. Nájde si teda stredne frekventovanú ulicu, navyše je dnes jasno. A netrvá dlho a popod ním kráča pekná slečna, že by z nej zrak jeden neodtrhol. Blázon ako v tranze sleduje jej kroky. Ani nevie prečo a začne dvíhať ruku, ktorou sa doteraz len tak ležérne ležiac podopieral. Napochytre si priľahne o čelo večne strapatú ofinu, nahodí úsmev číslo 32 a zastretým hlasom zvolá na svoj objekt: ,,Haló, slečna!“ Na prvú výzvu však ona nereaguje, ako ani na druhú, tretiu... Veď videl kto kedy blázna na oblohe? Asi nikto. Prečo by teda ona mala čo len tušiť, že teraz to je inak a na tej oblohe naozaj jeden blázon je a dokonca na ňu volá? Nebolo by teda pekné tú ignoranciu zvaliť len na neborkú slečnu. Dalo by sa to jednoducho uzavrieť vyhlásením, že v našich génov je zakódovaných ešte príliš málo informácii. Môže sa nám to stať osudové, môžeme s tým nesúhlasiť, môžeme proti tomu dokonca protestovať, ale to je tak všetko, čo sa s tým môže robiť. A zas nikto nie je na vine. Ale aby neuniklo to podstatné. Blázon je zmätený a smutný. Je natoľko rozčarovaný, že isto zabudol za tým všetkým hľadať gény. Aha, ani s tým gény zasa nepočítali. Sme tak nedokonalí! Nuž ale blázon sa ako blázon nevzdáva, skúša to ďalej. Samozrejme, ako my zainteresovaný vieme, jeho úsilie je odsúdené na neúspech. Ak existuje niečo horšie ako rozdrvené ilúzie, tak je ozaj zle s nami. Ale bláznovi nateraz postačujú aj tie, ako možno badať. Zničene sa vracia späť do blázinca. Nikomu o tomto svojom výlete nikdy neporozpráva. Pomaly, ťahajúc nohy za sebou, mieri k svojej posteli a toľké rozčarovanie ho donúti vysloviť: ,,,Blázon, kto sa chce vzniesť k oblakom.“ Začuje ho službukonajúca sestra a pomyslí si: ,,Len blázon môže rozpoznať, čo je bláznivé.“ No samotná sestra si určite myslí, že je ten chlap je blázon!
Komentáre
nice!