Far far far away...

Stojíš pri nich vedľa dosť nehlučne,

cítim to tak tiež, tak cíťme to spoločne,

vtedy ruky sa spoja nehlučne,

taký deň príde pre nás len raz ročne,

sme spolu, nateraz ticho, už to hneď  začne.

Svetlo pretne prvú líniu listov nad hlavou,

línie sa zapaľujú jasotou slnka pomalou,

nedívaj sa na ten svit zelenej prosím s obavou,

som blázon, či sa len tvárim príliš hĺbavou?

Prepáč, teraz si na chvíľu prestal existovať,

chcela som to ja, ty si šiel len nasledovať,

ako šťastne hľadím do koruny stromu v prvý deň leta,

zelené svetlo hladí po tvari - vrchol môjho sveta.

Snívať o tebe, či skôr ťažko takto blúzniac,                                

či vkročíš  do lesa, len mne veriac,

odíďme spolu, nie, nevráťme sa,

sme tam ty, ja a na trávu svieti už mesiac.

dúfam, že odídeš so mnou nevediac,

že keby si nechcel, ja nechem v nič už dúfať viac.