V tme polárneho dňa si na vrchole sedieť,
byť celý preč od radosti, no aj tak všetko vedieť.
sám sedieť ale neznamená sám vedieť.
dumať nad zbytočnosťou sveta
či: svetovou zbytočnosťou... má znieť veta?
Letí vôkol kolibrík.. mohol by byť čarovný,
no on predsa len rýchlo máva krídlami..
a len to byť všetok trik.
Preletí drzo popred oči, vtom sa stočí,
a spraví najzvláštnejšiu vec, no...
..si snáď nemyslí, že ma zloží na lopatky,
že vie lietať aj po spiatky?!
že sa môže vrátiť a pritom ísť stále vpred,
nedívať sa na za ním ušomraný svet
a ja si šomrať musím, no on má len a len svoj vzlet..
Zasvietilo slnko a mňa rozihralo v rytme valčíka-
pre oslnivé kúzlo konečne spľasne ego vtáčika!
ba darmo bolo predčasnej radosti..
zažili ste už drvivý útok krásy v jej plnosti?
ja vám dám... teda... nech mi všetci veria,
že slzy sa rinú pri lome svetla z jeho peria...
No moje slzy určite neboli od úžasu,
ja som jeho namyslenosti už volala z jedu na skazu...
Krehké vtáča, bezbranná stvora, bystré očká,
a ja dvíham ruku v geste, čoho sa takto dočká,
tak šťastne lieta a provokuje spevom do MOJHO ticha,
zrútil sa vo mne postoj ľadového mnícha...
zazriem po ňom a prepadne ma škodoradosť...
každý tvor má rovnako úderov srdca a dosť,
a keďže jeho bije 120-krát rýchlejšie.. a tu prešla ma zlosť...
Niee, prečo tu má byť dlhšie moje srdce??
ja vraždím čas na vrcholoch, aby bolo k čomu súce
ja musím robiť, čo povie teta ezoterika
kvôli ktorej nemožno badať ani čaro kolibríka.
poď, nelietaj už, možno predĺži ti život môj rozkaz.
A ešte jeden dotaz na ktorý je už márne klásť dôraz:
že kolibrík bez prestania lietava celý deň a patrí k neduhom
keď zažije polárny deň za ďalekým polár-kruhom...
Komentáre