podaj mi ručičku, dáme prechádzku, hoc len maličkú,
nedívaj sa na mňa divne, nehrám sa na mamičku,
hodím úsmev, postrapatím tú tvoju zdesenú hlavičku,
skočíme medzi zeleň, snáď splaším aj dáku lavičku.
tak si už toľko nevzpieraj tvoju v mojej ručičku,
nebudem ťa ťahať po ulici ako neposlušnú dievčičku.
a že hádžeš argumenty typu ,,moja ja som dospelý",
nevadí, proti tvojej zodpovednosti blúdenia vždy prospely.
A vieš, prečo ma chytil nápad, čo sa ti zdá šibnutý?
keď na môj smiech si zadrel vec realite nahnutý,
humor ti nič nehovoril, bol si strohý, zblednutý,
tak hor sa pod stromy ľahnúť, skúsiť mach vyzutí,
spomeňme si, no tak, aké je byť do nitky zmoknutý,
a smejme sa každému, čo je pod strechou zohnutý
mysliac si, že dážď je zlý, abo že blesk je proste šľahnutý.
smej sa, nastav svoju tvár do toho dažďa letného
nechcem ťa už takto vidieť, zničeného, smutného.
život je len pár dní, počuješ spev ako rastie tráva?
oh, tak to mi odľahlo, nestratil si bohéma práva :)
Komentáre