Far far far away...

Nho takto... Skôr ako začnete čítať, komu by sa chcelo, zapnite si  pls skladbu Requiem for a dream, bude to lepšejšie...ale nahlas...ale s ohľadom na okná...ale nahlas...  

           Je polnoc, z oblohy padá niečo medzi dažďom a hmlou,            

kráčaš slušne kultivovane, tmavou tmúcou tmou,

lampy osvetľujú ľudoprázdnu ulicu láskou mdlou,

               ty chceš bežať, bež, tvoja duša chce byť zlou,       

bež, buď rýchlejší ako hmla, ty prenikni hmlou!

Si rýchli, no pohni viac do kroku

Uz nemáš nič, žiadnu viac záruku,

že to bude lepšie, že dôjde k pokroku

vzdaj sa, nielen svojho nároku.

Tma bola tvoj život, deň bola nočná mora

no teraz ťa tlačí k zemi,

a ty nevieš, či to je svedomie,či moc zhora.

Niečo je stále za tebou, ty dúfaj radšej len v tieň,

v rýchlosti svoju identitu v inšiu meň,

no neukryješ svoju zločinnosť,

ani ju nikdy preč nedostaneš

už ti na rozliatie neostala žiadna nevinnosť.

nastal čas, asi svoje účty nezatiahneš,

no ten čas tu bude skoro, skoro dosť...

 Stuhnuté prsty v tme zavadia o omietku chrámu,

cítiš pomoc, tebe tak málo známu,

dlhoročné zábrany sa lámu

otváraš bránu.

Kôli paranoi ťa trhne, no tu nik neni,

poskladané nohy buchnú na kameni

postoje, životné názory jeden večer mení?!?

Nie, nie, takto to nepôjde kajúcnik náš malý,

na to si pre nich príliš sveta znalý,

Veď by sa ťa báli.

Vstávaj.

Opráš si kolená.

Na večer ako dnes sa dlho spomína.

keď mráz po chrbte sviečky zhasína,

toľko ťa tien pohľadom preklína,

tebe to chválihodne po čase dopína

že

niekto ťa už čaká vo dverách, milé,

je to tá postava, čo bežala s tebou tie v daždi míle.

Ale no tak...načo tie clivé kvíle?

Históriu máš teraz za sebou,

a to nemyslím len ten gotický chrám,

budeš baliť, upeč si pár pilníkov do chlebov,

možno nájdeš wayoflife, keď budeš sám.

Chcel si byť zlý?? Však ja ti dám!

Skončil sa nočný flám,

sloboda je klam,

napíš občas

čo budeš

tam