Mlč, mlč a tíško buď!
Pohnutie nesmie zradiť tvoju hruď.
Tvoju tvár kľudnú, jak tesanú z kameňa,
ožiariť nesmie svit vnútorného plameňa.
Mlč, aj keď nevidíš cez závoj sĺz!
Po akom súcite v bôli to túžiš,
koho to zaujíma, že s akou námahou,
zdanlivo ružovým svetom sa plížiš?
Kto mlčí, býva všetkým zabúdaný,
kto nepostupuje, naspäť ustupuje,
kto sa zastavuje, býva predbiehaný,
kto ustáva, sám seba zdržuje.
Pre svet sme len taký detail,
no ale veď detail tvorí svet,
tak nateraz zbohom každý detail,
lebo detailom nie je ani týchto pár viet.
Komentáre
(`;
: )
;)
Pekne...